Ukazovatele kvality vody

Kvalita pitnej vody odráža jej pôvod ale aj jej úroveň starostlivosti počas jej cesty "ku kohútiku". Kontrola kvality pitnej vody a jej zdravotná bezpečnosť sa určuje prostredníctvom súboru 82 ukazovateľov kvality vody, reprezentujúcich fyzikálne, chemické, biologické a mikrobiologické vlastnosti vody. Ukazovatele kvality pitnej vody sú definované nariadením vlády SR č. 354/2006 Z. z., ktorým sa ustanovujú požiadavky na vodu určenú na ľudskú spotrebu a kontrolu kvality vody určenej na ľudskú spotrebu.

Limitné hodnoty ukazovateľov kvality vody sú podľa ich zdravotného významu rozlišované odporúčaná hodnota, indikačná hodnota, medzná hodnota a najvyššia medzná hodnota. Najzávažnejšie zdravotné následky má prekročenie najvyšších medzných hodnôt, ktorých prekročenie vylučuje použitie tejto vody ako pitnej.
Kontrola prostredníctvom vybraných ukazovateľov má zabezpečiť komplexnú informáciu o jej kvalite a tým aj o možnom pozitívnom aj negatívnom vplyve na zdravie človeka.

Charakteristika vybraných ukazovateľov kvality pitnej vody:
*Prítomnosť koliformných baktérií (KB) indikuje fekálne znečistenie z tráviaceho traktu teplokrvných živočíchov vrátane človeka. Môžu byť však prítomné aj v pôde, rastlinách a povrchovej vode. Indikujú slabú ochranu vodného zdroja, nedostatky v úprave vody, jej zdravotnom zabezpečení a distribúcii príp. sekundárnu kontamináciu. V prípade ich prítomnosti existuje nebezpečenstvo prieniku iných potenciálne patogénnych mikroorganizmov. V pitnej vode určenej na hromadné zásobovanie sa požaduje neprítomnosť koliformných baktérií minimálne v 100 ml (medzná hodnota). V pitnej vode určenej na individuálne zásobovanie sa požaduje neprítomnosť koliformných baktérií minimálne v 10 ml (medzná hodnota).

*Escherichia coli (EC) je podľa WHO jediný správny indikátor fekálneho znečistenia, je výlučne črevného pôvodu a vyskytuje sa vo výkaloch. Indikuje najmä čerstvé fekálne znečistenie a jeho prítomnosť v pitnej vode ukazuje na závažné nedostatky v ochrane vodného zdroja, v úprave a zdravotnom zabezpečení pitnej vody.
V pitnej vode určenej na hromadné zásobovanie sa nesmie vyskytovať najmenej v 100 ml vody (najvyššia medzná hodnota).V pitnej vode určenej na individuálne zásobovanie sa požaduje neprítomnosť minimálne v 10 ml (najvyššia medzná hodnota).

*Enterokoky (EK) sú indikátormi fekálneho znečistenia a ukazovateľmi všeobecného znečistenia a možnosti výskytu iných potenciálne patogénnych mikroorganizmov. Sú indikátormi čerstvého fekálneho znečistenia, nakoľko mimo črevný trakt rýchlo hynú. Sú pôvodcovia infekcií močových ciest, zápalu srdcového svalu, brušných infekcií. Rezistencia na antibiotiká umožňuje prežiť enterokokom v nemocničnom prostredí.
Pozitívny nález enterokokov v pitnej vode ukazuje na nedostatočnú ochranu vodného zdroja a na nedostatky v úprave a zdravotnom zabezpečení pitnej vody. Rovnako ako u ostatných indikátorov fekálneho znečistenia sa požaduje neprítomnosť enterokokov minimálne v 100 ml pitnej vody (najvyššia medzná hodnota) pre hromadné zásobovanie a v 10 ml pitnej vody pre individuálne zásobovanie.

*Kultivovateľné mikroorganizmy pri 22°C (KM22) sú indikátorom všeobecnej kontaminácie vody, optimum rastu baktérií je pri 22 °C. Ich počet nám dáva informáciu o celkovom bakteriálnom znečistení vody, ich zvýšené počty signalizujú prienik znečistenia z okolia alebo poruchy úpravy vody alebo dezinfekcie.
Medzná hodnota je pri hromadnom zásobovaní 200 KTJ/ ml a pri individuálnom zásobovaní 500 KTJ/ml.

*Kultivovateľné mikroorganizmy pri 37°C (KM37) sú indikátorom všeobecnej kontaminácie vody. Ich teplotné optimum rastu je pri 37 °C, čo dokazuje spojenie s teplokrvnými organizmami, preto majú aj vyšší hygienický význam ako parameter kultivovateľné mikroorganizmy pri 22 °C.
Medzná hodnota je pri hromadnom zásobovaní 20 KTJ/ ml a pri individuálnom zásobovaní 100 KTJ/ml.

*Železo (Fe) je zdravotne nevýznamným ukazovateľom, ktorý však nepriaznivo ovplyvňuje senzorické vlastnosti vody a spôsobuje žltú až hrdzavú farbu príp. horkú chuť. Aj malé koncentrácie Fe2+ vo vode môžu byť príčinou nadmerného rozvoja železitých baktérií, ktoré upchávajú potrubie a sú pri ich odumieraní príčinou zápachu. Zvýšený výskyt železa vo vodách je obvykle doprevádzaný aj výskytom mangánu.
Medzná hodnota pre obsah železa v pitnej vode 0,2 mg/l bola stanovená kvôli ovplyvňovaniu senzorických vlastností vody (farba) pri jeho vyšších obsahoch. Pri jeho prirodzenom pôvode je tolerovateľná hodnota 0,5 mg/l.
Zo zdravotného hľadiska prirodzený výskyt železa v pitnej vode nepredstavuje riziko pre ľudský organizmus.

*Mangán (Mn) je podobne ako železo zdravotne nevýznamným ukazovateľom, ktorý však nepriaznivo ovplyvňuje senzorické vlastnosti vody a spôsobuje hnedočiernu farbu príp. horkú chuť. Mangán prechádza do vôd taktiež vylúhovaním z pôd, sedimentov a niektorých odumretých častí rastlín. Umelými zdrojmi sú odpadové vody, napr. zo spracovania rúd a metalurgických závodov. Okrem senzorických vlastností sa môže zvýšený obsah mangánu prejaviť aj v premnožení mangánových baktérií, ktoré môže viesť k upchávaniu vodovodného potrubia.
Limitná hodnota pre jeho obsah je 0,05 mg/l, v prípade prirodzeného pôvodu z geologického podložia, ak nedochádza k ovplyvneniu senzorických vlastností je 0,2 mg/l.
Prirodzený výskyt mangánu v pitnej vode nepredstavuje zo zdravotného hľadiska riziko pre ľudský organizmus.

*Vápnik (Ca) patrí do kategórie ukazovateľov, ktorých prítomnosť je vo vode žiaduca. Je súčasťou kostí a zubov. Je potrebný na prevod nervového vzruchu v svaloch, nevyhnutný je pre zrážanlivosť krvi. Jeho odporúčaná hodnota je > 30 mg/l. Predpis pre pitnú vodu ďalej odporúča hodnotu pre jeho spoločný obsah s horčíkom (Ca a Mg) 1,1 - 5,0 mmol/l.

*Horčík (Mg) patrí rovnako do kategórie ukazovateľov, ktorých prítomnosť je vo vode žiaduca. Je súčasťou kostí. Zabezpečuje prevod nervových vzruchov. Nadbytok sa prejavuje nechutenstvom, hnačkou až bezvedomím a smrťou. Urýchľuje mineralizáciu organických látok z odumretých organizmov a prispieva tak k samočistiacim procesom vody. Horčík sa vo vodách nachádza viazaný v nerozpustných uhličitanoch alebo rozpustných hydrogénuhličitanoch spolu so zlúčeninami vápnika. Významne ovplyvňuje neutralizačnú kapacitu vody a pH vody. Je nevyhnutnou súčasťou chlorofylu a bunkových organel. Jeho prítomnosť v pitnej vode je definovaná odporúčanou hodnotou 10,0 - 30,0 mg/l a medznou hodnotou 125 mg/l. Predpis pre pitnú vodu ďalej odporúča hodnotu pre jeho spoločný obsah s vápnikom (Ca a Mg) 1,1 - 5,0 mmol/l. Vápnik a horčík sa do vôd dostávajú vylúhovaním vápencov a dolomitov príp. z odpadových vôd z prevádzok, kde sa pracuje s vápnom. Vápnik a horčík spôsobujú celkovú tvrdosť vody, ktorá má vplyv na vznik srdcovo-cievnych ochorení a civilizačných ochorení. Vo vode obsiahnutý vápnik a v menšej miere aj horčík majú naviac antitoxickú funkciu a zabraňujú vstrebaniu niektorých toxických prvkov a ich prechodu z čriev do krvi.

K tvrdosti vody môžu prispieť aj ďalšie prvky: hliník, mangán, zinok, bárium, stroncium, železo. V pitnej vode je vysoký obsah týchto prvkov žiaduci, naopak v technologickej vode je príčinou tvorby tuhých nánosov (vodného kameňa). Predovšetkým z technického hľadiska bolo navrhnuté množstvo rozdelení tvrdosti vody (napr. veľmi mäkká - mäkká - stredne tvrdá - tvrdá - veľmi tvrdá). Optimálnu koncentráciu horčíka a vápnika v pitnej vode nie je ľahké určiť a zdravotné požiadavky sa nemusia prelínať s technickými požiadavkami. Nežiaducimi prejavmi zvýšenej tvrdosti vody je tvorba vodného kameňa vo varných nádobách, teplovodných trubkách, ohrievačoch vody a kotloch, vyššia spotreba pracích prostriedkov.

*Odporúčaná tvrdosť pitnej vody
Nariadenie vlády SR č. 354/2006 Z. z. uvádza ako odporúčanú hodnotu pre pitnú vodu obsah vápnika a horčíka 1,1 až 5 mmol/l (t. j. tvrdosť vody 6,16 až 28 °dH).

*Dusičnany (NO3-) sú v malých množstvách prirodzenou súčasťou vôd. Prekročenie ich limitu spolu s dusitanmi (NO2-) signalizuje nadmerné používanie hnojív a úniky odpadových vôd zo žúmp, septikov a živočíšnych fariem. V tráviacom trakte sa dusičnany, vplyvom niektorých druhov baktérií redukujú na toxickejšie dusitany, ktoré po vstrebaní do krvi spôsobia premenu krvného farbiva hemoglobínu na methemoglobín, ktorého schopnosť prenášať kyslík je obmedzená. Riziko methemoglobinémie hrozí najmä dojčatám do veku 3 mesiacov. Nedostatok kyslíka sa v prvej fáze prejaví modraním kože a pier, pri vážnejších stavoch skutočným dusením a poškodením funkcií mozgu až zlyhaním základných životných funkcií. V žalúdku môžu tiež dusitany reagovať s amínmi a inými dusíkatými látkami v požívatinách za vzniku N-nitrózo zlúčenín, ktoré sú karcinogénne.
Najvyššia medzná hodnota dusičnanov v pitnej vode bola stanovená na 50 mg/l na základe nepriamych toxických účinkov dusičnanov na ľudský organizmus, najmä na dojčatá. Pokiaľ je voda mikrobiálne v poriadku, obsah dusičnanov do 50 mg/l je z hľadiska methemoglobinémie bezpečný i pre dojčatá. Najvyššia medzná hodnota dusitanov v pitnej vode je 0,5 mg/l.

*Reakcia vody (pH) vyjadruje koncentráciu vodíkových iónov a môže sa pohybovať od 0 do 14. V chemicky čistej vode má neutrálnu hodnotu pH = 7 a obsah iónov je v rovnováhe. Väčšine sladkovodných organizmov vyhovuje neutrálna reakcia vody okolo pH 7. V prirodzených vodách je toto rozpätie oveľa širšie, od pH 3 v kyslých rašelinových vodách až po pH 11 vo vodách s intenzívnou fotosyntézou. Jej význam spočíva najmä v ovplyvňovaní priebehu rozkladu solí, prítomných vo vode a toxicity niektorých látok. Voda s nízkym pH tak môže mať agresívne účinky na potrubný materiál, čo sa môže prejavovať zvýšenými hodnotami železa príp. medi, vyššie hodnoty reakcie vody môžu znížiť účinnosť dezinfekcie.
Hodnota reakcie pitnej vody by mala byť v intervale od 6,5 do 8,5.

*Chemická spotreba kyslíka manganistanom (CHSKMn) slúži pre odhad organického znečistenia. To môže byť prírodného pôvodu z výluhov z organicky bohatých zemín, rozkladu živočíšneho a rastlinného tela priamo v studni alebo umelého pôvodu, kedy môže signalizovať únik toxických látok - pesticídov a hnojív.
Medzná hodnota je stanovená na 3,0 mg/l.

*Amónne ióny (NH4+ ) môžu pri prekročení medznej hodnoty indikovať fekálne znečistenie, ale môžu byť aj z geologického pozadia. Môžu byť tiež ukazovateľom nedostatočnej dezinfekcie a v kombinácii so zvýšeným obsahom dusitanov a vyšším obsahom organických látok (CHSKMn) sú signálom čerstvej kontaminácie živočíšnym odpadom a svedčí o nárazovom znečistení.
Medzná hodnota pre ukazovateľ je stanovená na 0,5 mg/l.

*Voľný chlór
Pitná voda dodávaná spotrebiteľom verejnými vodovodmi musí byť zdravotne zabezpečená dezinfekciou. Používanie chlóru na dezinfekciu pitnej vody je celosvetovo považované za jeden z najúčinnejších prostriedkov zdravotného zabezpečenia vody a predchádzaniu vzniku a šíreniu ochorení. Chlórovanie je najčastejšou metódou dezinfekcie aj u nás, či už ide o používanie chlóru v jeho elementárnej forme alebo používanie jeho zlúčenín.
Pri dodržiavaní hygienických kritérií a povolených koncentrácií a odbornom prístupe výrobcu a dodávateľa pitnej vody sú obavy z negatívnych účinkov na zdravie neopodstatnené. Limitné hodnoty sú totiž stanovené na základe dlhodobého sledovania pitia zdravotne zabezpečenej vody chlórom na zdravotný stav obyvateľstva, ktoré nepotvrdilo nepriaznivé účinky na zdravie ľudí.
Medzná hodnota pre chlór je 0,3 mg/l, pričom táto hodnota sa vzťahuje na obsah voľného chlóru po úprave. Jeho požadovaný minimálny obsah v distribučnej sieti je 0,05 mg/l.